Vyjadrenia ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (Strana Vidieka, nominant Smeru), ktoré spájajú skupinu Penta Investments a spoločnosť Fortuna s údajným „ničením priestoru herní a kasín“, sú absurdné v situácii, keď kamenné herne a kasína majú na Slovensku výnimočne nízku mieru zdanenia. Minister Huliak v skutočnosti prekrúca fakty o fungovaní slovenského hazardného trhu a o pripravovanej legislatíve.
Fakty sú jednoznačné:
1. Zdanenie kamenného hazardu
Na Slovensku majú kamenné herne a kasína dlhodobo jednu z najnižších mier zdanenia v rámci Európskej únie. Pre porovnanie, v susednej Českej republike je výška zdanenia na úrovni 35% z výťažku, v Rakúsku 40% – na Slovensku platia herne a kasína aj po zarátaní príspevkov pre mestá a samosprávy efektívny odvod vo výške 17,4% výťažku. Aj po prijatí tzv. konsolidačného balíčka je daňová záťaž (vrátane odvodov pre mestá a samosprávy) pre prevádzkovateľov kamenných herní približne o 35% nižšia (11 percentuálnych bodov) ako pre subjekty pôsobiace v online segmente. Ide o raritnú situáciu – Slovensko je jedinou krajinou v Európe, kde sú kamenné herne zvýhodnené oproti online trhu, čo nemá žiadne ekonomické ani regulačné opodstatnenie.
Vo väčšine európskych krajín je kamenný hazard zdaňovaný v rovnakej výške ako online hazard, v niektorých krajinách dokonca ešte vyššie (napr. Maďarsko zdaňuje kamenné herne a kasína o 15 percentuálnych bodov vyššie ako online, Dánsko o 17 percentuálnych bodov vyššie, Belgicko dokonca o 22 percentuálnych bodov vyššie).
Z týchto dôvodov je skôr namieste otázka, prečo práve minister Huliak opakovane presadzoval zachovanie tohto neštandardného a nerovného stavu – teda nižšieho zdanenia pre kamenné herne – a prečo odmietal reformu, ktorá by namiesto neprehľadných ročných poplatkov nastavila rovnakú percentuálnu sadzbu odvodov pre všetky formy hazardu.
2. Štátne kasína a štátna účasť v hazarde
Minister Huliak často v svojich vystúpeniach argumentuje nutnosťou štátu prevziať 100% kontrolu nad hazardom zo strany štátu pre zabezpečenie lepšej kontroly a vyšší výber daní pre štát. V podstate jeho návrhy vracajú Slovensko čiastočne späť do roku 2019, keď Tipos okrem monopolu na lotériové hry mal aj monopol na prevádzkovanie online kasína. Skúsenosti s liberalizáciou SK trhu s internetovým kasínom v roku 2020 však ukazujú, že konkurenčné prostredie pomáha aj monopolnému prevádzkovateľovi. Kým v období štyroch rokov pred liberalizáciou tržby Tiposu z Online kasína rástli iba minimálne, po liberalizácii začal mohutný rast tržieb a v roku 2024 sú jeho tržby z Online kasína (a tým pádom aj odvod do štátneho rozpočtu) viac ako štvornásobné oproti roku 2019. Zo zvýšenej konkurencie teda benefitoval nielen štát (odvody z online kasín v roku 2024 dosiahli takmer 100 mil. EUR), ale aj bývalý monopolný prevádzkovateľ.
Štátny monopol v oblasti hazardu nefunguje a nie je ani štandardom v Európe, ako sa o tom snaží minister Huliak presviedčať. Štátny monopol na kamenné kasína a herne v Európe existuje len v 3 krajinách (Cyprus, Luxembursko a Fínsko) a posledná menovaná už oznámila postupnú demonopolizáciu a prechod na liberalizované konkurenčné prostredia.
Rovnako štandardom nie je ani štátna účasť v hazarde – v oblasti kamenných kasín a herní štát podniká len v 7 krajinách Európy – v troch štvrtinách európskych krajín štát v oblasti kamenného hazardu nepodniká. Niektoré krajiny, ktoré pán minister dáva za príklad, z kamenného hazardu postupne cúvajú preč – napr. Rakúsko už predalo väčšinový podiel v Casinos Austria.
3. Dodatočný príjem štátu
Minister Huliak zdôvodňuje svoje návrhy dosiahnutím dodatočných príjmov pre štát. Používa sumy ako 100 mil. EUR ročne, alebo dokonca až 300 mil. EUR ročne. Priamo v jeho návrhoch však nie je nič, čo by tieto príjmy malo zabezpečiť – iba návrh na preberanie končiacich súkromných kasín štátom aj proti vôli miest a samospráv. Je absurdné predpokladať, že prebratím 5 najväčších kasín pod štátnu kontrolu štát „zachráni“ 100 miliónov, prípadne viac – odvody za celý segment kamenného hazardu (všetkých 589 herní a všetkých 44 kamenných kasín na Slovensku) dosiahol v roku 2024 len 70 miliónov a ich čistý zisk (podľa analýzy IFP, vrátane príjmov z online kasín, ktoré tieto firmy tiež prevádzkujú) úrovni približne 35 mil. EUR.
Dodatočný príjem do štátneho rozpočtu môže priniesť jedine lepší boj s čiernym trhom – tu však minister vykopáva otvorené dvere. Posilnenie možností regulátora na blokovanie nelegálnych webov a finančných transakcií bolo schválené ešte v rámci konsolidačného zákona. Návrhy ministra žiadne dodatočné opatrenia na lepší boj s čiernym trhom neobsahujú – ide o účelový návrh, ktorého jediným zmyslom bolo zachovanie nízkej úrovne zdanenia pre kamenný hazard a „zachránenie“ končiacich kasín aj proti vôli občanov a samospráv.