Skutky v kauze Gorila sa nepotvrdili

V posledných dňoch sa objavili účelové dezinterpretácie týkajúce sa uznesení o zastavení trestného stíhania v tzv. kauze Gorila. Na základe infozákona máme k dispozícii 4 uznesenia.

Na tomto mieste si môžete prečítať podrobnejšiu analýzu troch z predmetných uznesení. Podrobnejšiu analýzu štvrtého uznesenia, týkajúceho sa Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. nateraz neprikladáme, nakoľko v súvislosti s ním neboli, na rozdiel od uvedených troch, žiadne zásadné dezinterpretácie. Piate, ktorému sa médiá a hlavne redaktor Denníka SME Adam Valček tiež venoval, sa nám zatiaľ nepodarilo získať, hoci sme oň už požiadali na základe infozákona. Po jeho získaní Vám na tomto mieste ponúkneme aj jeho analýzu. Rovnako plánujeme aj spolu s komentárom zverejniť uznesenie vo veci obvinenia bývalého ministra hospodárstva Pavla Ruska, ktoré máme na základe úradného postupu taktiež k dispozícii.

Prvé uznesenie sme označili uznesenie Zuzana Martináková, (ČVS: PPZ-508/NKA-FP-BA-2012), keďže sa týka trestného stíhania, ktoré bolo začaté práve na základe jej vyjadrení pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Z kontextu uznesenia ako aj z dobových mediálnych správ je zrejmé, že v uznesení uvádzaná poslankyňa NRSR je Zuzana Martináková, bývalá poslankyňa NRSR za SDKÚ a neskôr (po vystúpení z SDKÚ) za stranu Slobodné fórum, ktorého bola súčasne predsedníčkou. Z uznesenia, a teda zrejme ani z obsahu trestného spisu, však nevyplýva žiadna preukázaná korupcia a ani indície o konkrétnej korupcii. Naopak, z uznesenia vyplýva podozrenie, že sa svedkyňa Martináková dopustila trestného činu krivej svedeckej výpovede. Nik zo svedkov, vrátane Daniela Lipšica, žiadnu korupciu nepotvrdil. Všetky citácie v odôvodnení uznesenia, ktoré sa týkajú údajnej korupcie, sú len v podobe klebiet „hovorilo sa“, „všetci vedeli“, „bolo všeobecne známe“. Takéto klebety nesporne môžu byť podnetom na začatie prešetrovania a neskôr začatie trestného stíhania, avšak nemôžu byť výsledkom, záverom trestného stíhania! Z predmetného uznesenia o zastavení trestného stíhania vyplýva všeličo možné, vrátane možného trestného činu krivej svedeckej výpovede svedkyne Martinákovej, len nie indície o korupcii poslancov NRSR, inak by totiž museli orgány činné v trestnom konaní takúto korupciu trestne stíhať, čo sa však zjavne nedeje.

Druhé uznesenie sme označili uznesenie ČVS: PPZ-507/NKA-FP-BA-2012. Obdobné závery, ako v prípade uznesenia Zuzana Martináková, platia aj pri zverejnenom uznesení zo dňa 14.10.2013. Aj toto uznesenie sa totiž týka korupcie, ktorého sa mal dopustiť sprostredkovateľ konajúci v mene Penty a ponúkajúci úplatok vo výške 3 mil. SKK poslancovi NRSR za jeho súhlasný hlas pri schvaľovaní „Zajacových zákonov“. Vyšetrovateľ pritom v tomto uznesení vychádzal z vyjadrení kľúčového „svedka“, ktorý však neuviedol pre vyšetrovanie žiadne dôkazy ani indície, ale len tlmočil klebety a vlastné domnienky, ktoré ani nebol schopný náležite sformulovať a neustále ich počas konania menil. Za takejto situácie preto vyšetrovateľ logicky konštatoval, že skutok sa nestal a  trestné stíhanie zastavil. V konaní totiž neboli preukázané nielen žiadne skutočnosti súvisiace s údajnou korupciou poslancov, ale ani len indície o akejsi korupcii. Namiesto toho si však čitateľ uznesenia môže prečítať zmätočné výpovede o tom, ako sa bežne v parlamente vedú rozhovory, či skôr bezducho klebetí.

Tretie uznesenie sme označili uznesenie Pavol Prokopovič (ČVS: PPZ-506/NKA-FP-BA-2012), keďže sa týka trestného stíhania vo veci údajného vydierania bývalého ministra dopravy Pavla Prokopoviča počas privatizácie bratislavského a košického letiska. Na základe celého kontextu uznesenia a verejne dostupných zdrojov možno pomerne jednoducho identifikovať osobu, ktorej pôvodná výpoveď bola dôvodom pre začatie predmetného trestného stíhania a ktorá neskôr svoju výpoveď zmenila. Touto osobou by mal byť Milan Kajan – bývalý predseda predstavenstva bratislavského letiska v rokoch 2005 a 2006. Predmetné trestné stíhanie bolo zastavené, pretože na základe relatívne rozsiahleho dokazovania nebolo zistené, že skutok, ako ho pôvodne svedok Kajan opisoval, sa stal. Je nutné uviesť, že vyšetrovateľ okrem zabezpečenia viacerých listinných dôkazov a výsluchu svedka Kajana, vykonal výsluch aj ďalších štyroch svedkov (vrátane samotného Pavla Prokopoviča, vtedajšieho predsedu vlády Mikuláša Dzurindu a vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša), ktorí zhodne vyvrátili, že by došlo k akémukoľvek vydieraniu, resp. že by o ňom mali akékoľvek informácie. Keďže existoval rozpor medzi výsluchom svedka Kajana a ostatných svedkov vrátane ministra Prokopoviča, ktorý údajne mal byť podľa Kajana vydieraný, vyšetrovateľ uskutočnil aj konfrontáciu svedka Kajana a ministra Prokopoviča, t.j. overenie rozporov výpovedí týchto osôb za ich súčasnej prítomnosti. Na základe uskutočnenej konfrontácie sa nielen nepreukázalo, že by došlo k akémukoľvek vydieraniu alebo aspoň náznaku vydierania, ale preukázalo sa úplne niečo iné, a to, že rozhovor s ministrom Prokopovičom si svedok jednoducho zle vysvetlil a že predmetná situácia vznikla na základe prostého nepochopenia, čo svedok Kajan aj sám počas konfrontácie niekoľkokrát priznal. Z konfrontácie teda vyplynulo, že k zmene výpovede svedka nedošlo z dôvodu napr. obavy svedka o svoju bezpečnosť a pod., ale len z dôvodu nepochopenia rozhovoru s ministrom Prokopovičom. Preto je nutné si položiť aj ďalšie súvisiace otázky – kto je svedok Milan Kajan a či primárnym cieľom tohto svedka pri svojej pôvodnej výpovedi nebolo niečo iné, ako prispieť k objasneniu skutočností významných pre trestné konanie (napr. pomsta za medializované kauzy svedka, či snaha úmyselne privodiť inej osobe trestné stíhanie a z uvedeného nejakým spôsobom vyťažiť)? Alebo bol tento svedok len povestným iniciatívnym horlivcom (klasik by možno použil expresívne označenie), ktorý si dôsledky svojej horlivosti uvedomil až následne? Takže inak, nie že by bol svedok Kajan zastrašovaný, len si prosto uvedomil, že táral dve na tri a v konfrontácii s tým, komu tým zrejme najviac uškodil, a ktorého si zrejme vážil (svojím bývalým nadriadeným, Pavlom Prokopovičom), musel s hanbou priznať farbu.

Štvrté uznesenie sme označili uznesenie PVPS (ČVS: PPZ-166/NKA-FP-BA-2013), keďže sa týka trestného konania vo veci údajnej korupcie pri privatizácii Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. (PVPS). Týmto uznesením bolo zastavené trestné stíhanie vo veci údajnej korupcie pri prevode akcií Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. v prospech spoločnosti Veolia. Uznesenie bolo vydané  26.6.2014 z dôvodu, že žiadne podozrenia neboli potvrdené a je nepochybné, že ku korupcii nedošlo. Toto uznesenie získal pán Valček krátko po jeho vydaní už v roku 2014, keď ho aj komentoval vo svojom článku v týždenníku Trend. Oproti tomuto článku autor v súčasnosti neprináša žiadne nové informácie a v podstate len opakuje výsledky vyšetrovania, ktoré uviedol už v minulosti. Toto vyšetrovanie pritom, rovnako ako v prípade ostatných trestných konaní uskutočnených v súvislosti s kauzou Gorila, vychádza aj z internetového spisu s rovnomenným názvom, ktorý ale ako zdroj informácií nemá mať vo vyšetrovaní žiadne miesto.

K stiahnutiu

Analýza uznesení Analyza_uzneseni.pdf / 2,2 MB Uznesenie Zuzana Martináková Uznesenie_Zuzana_Martinakova.pdf / 734 kB Uznesenie ČVS PPZ-507NKA-FP-BA-2012 Uznesenie_CVS_PPZ_507NKA_FP_BA_2012.pdf / 754 kB Uznesenie Pavol Prokopovič Uznesenie_Pavol_Prokopovic.pdf / 3,5 MB Uznesenie PVPS Uznesenie_PVPS.pdf / 672 kB

Tlačový kontakt

Gabriel Tóth
PR Specialist and Spokesperson

Telefón +421 2 577 88 192
Mobil +421 908 169 879
toth

Martin Danko
External Relations Manager

Telefón +420 225 101 110
Mobil +420 731 664 771
danko

Twitter
LinkedIn
Facebook