Jozef Danis: Daňový únik alebo daňová optimalizácia?

Trend v závere svojho článku „Keď giganty platia dane“ (Trend 7/2015) vyslovil tézu, že „koľko [štát] stráca na optimalizácii firemnej dane z príjmu, jasné nie je“. Dovolíme si tvrdiť, že to je úplne jasné. Trend a aj pani Renáta Bláhová, ktorá je v článku citovaná, si zamieňajú pojmy daňová optimalizácia a daňový únik.

Daňovou optimalizáciou, resp. daňovým plánovaním je podľa Najvyššieho správneho súdu Českej republiky „situácia, keď daňový subjekt volí z rôznych do úvahy prichádzajúcich alternatív, ktoré majú svoj samostatný zmysel, tú, ktorá je pre neho daňovo najvýhodnejšia, čo je legitímny, právom aprobovaný postup.“ V ďalšom svojom rozsudku tento súd uvádza, že „racionálnym ekonomickým konaním podnikateľa je i snaha o minimalizáciu nákladov a maximalizáciu zisku. Prirodzeným prejavom tohto konania je i snaha o optimalizáciu povinností voči štátu (napr. dane, odvody na zdravotné a sociálne poistenie). Pokiaľ sa tak deje legálne, teda v súlade nielen s obchodným zákonníkom a daňovými predpismi, ale napr. zákonom o zamestnanosti, nie je možné za to podnikateľa postihovať.“

Daňový únik je také konanie daňovníka, ktoré je v rozpore daňovými predpismi a napĺňa niektorú zo skutkových podstát daňového trestného činu podľa Trestného zákona. Môže mať rôzne formy, napríklad nedovoleného uplatňovania daňových nákladov, nepriznania zdaniteľných príjmov, úmyselného nedodržiavania pravidiel o transferovom oceňovaní a mnohé ďalšie.

Išlo pri spojení zdravotných poisťovní Dôvera a Apollo o daňový únik alebo daňovú optimalizáciu? Spojenie týchto poisťovní malo právnu formu predaja podniku, nešlo o zlúčenie, ako sa zvykne uvádzať. Sú to dve odlišné formy podnikových kombinácií a tak, ako konštatuje český súd, je len na voľbe účastníkov transakcie, ktorú z týchto foriem si zvolia. Dôvera teda predala svoj podnik a kupujúci, Apollo, vykázal z tejto transakcie účtovný zisk vo výške 461 miliónov eur, ktorý nepodliehal dani. Prečo k tomu došlo? Dôvody sú tieto.

Prvý, zákon o zdravotných poisťovniach v čase transakcie výslovne zakazoval prevod poistného kmeňa za odplatu. Zainteresovaní vedia, že poistný kmeň je pritom najhodnotnejšie aktívum poisťovne a je to zrejmé aj z porovnania hodnoty podniku bez poistného kmeňa (113 miliónov eur) a samotnej hodnoty poistného kmeňa (461 miliónov eur). Dôvera a Apollo teda pri dohode o kúpnej cene nemali inú možnosť, ako znížiť hodnotu podniku o hodnotu poistného kmeňa. Ak by tak neurobili, porušili by zákon o zdravotných poisťovniach. Práve toto zníženie kúpnej ceny za podnik viedlo k vzniku negatívneho goodwillu. Negatívny goodwill je totiž záporný rozdiel medzi kúpnou cenou za podnik a súhrnným ocenením kupovaných aktív podniku zníženým o hodnotu súvisiacich záväzkov. Hodnota poistného kmeňa, ktorá nebola zohľadnená v kúpnej cene za podnik, bola zahrnutá v hodnote kupovaných aktív. Prečo? Pretože z pohľadu Apolla poistný kmeň bol (a naďalej je) aktívom, ktorý poisťovni prináša ekonomické úžitky (výnosy). Ak by teda zákon o zdravotných poisťovniach nezakazoval odplatné prevody poistného kmeňa, nedošlo by k deformácii kúpnej ceny za podnik, nevznikol by negatívny goodwill a nebol by vykázaný účtovný výsledok hospodárenia.

Druhý dôvod - podľa zákona o účtovníctve sa aktíva a záväzky nadobudnuté kúpou podniku oceňujú reálnymi hodnotami. Transakciu nebolo možné zaúčtovať inak „v súlade s jej podstatou, teda zlúčenie nie predaj podniku“, ako polemizuje pani Bláhová. Podstatou transakcie bol totiž práve predaj podniku a nie zlúčenie. Ak by Apollo poistný kmeň a ostatné aktíva nadobudnuté od Dôvery neocenilo reálnou hodnotou, dopustilo by sa porušenia zákona o účtovníctve.

Tretím dôvodom boli v tom čase absentujúce pravidlá o transferovom oceňovaní medzi tuzemskými prepojenými subjektami, ktoré boli zo zákona o dani z príjmov vypustené na základe návrhu novely ministerstva financií s účinnosťou od 15.12.2005. Na základe pravidiel o transferovom oceňovaní môže správca dane zvýšiť základ dane daňovníka, ak došlo k jeho umelému zníženiu z dôvodu použitia netrhovej ceny v transakcii s jeho závislou osobou - napríklad materskou, dcérskou alebo sesterskou spoločnosťou. Ministerstvo financií sa tejto možnosti úmyselne vzdalo, čo uvádza aj v dôvodovej správe, podľa ktorej sa ustanovenie o transferovom oceňovaní „vzťahuje len na výpočet základu dane zahraničnej závislej osoby, a z tohto dôvodu nie je možné postup podľa tohto ustanovenia uplatniť na tuzemské závislé osoby.“ Navyše je otázne, či by sa pravidlá o transferovom oceňovaní vôbec mohli použiť, keďže k zníženiu kúpnej ceny za podnik nedošlo z vôle Dôvery a Apolla, ale na základe zákona o zdravotných poisťovniach.

Štvrtým dôvodom bolo oslobodenie výnosov z verejného zdravotného poistenia od dane z príjmov, ktoré sa do zákona o dani z príjmov dostalo na základe návrhu ministerstva zdravotníctva. Keďže zdravotné poisťovne môžu podľa zákona o zdravotných poisťovniach vykonávať len jednu činnosť – verejné zdravotné poistenie – všetky ich príjmy plynúce z tejto činnosti boli oslobodené od dane.

Okrem vyššie uvedených sa zvykne spomínať aj ďalší dôvod, a to pravidlo o tom, že do základu dane sa nezahŕňajú odpisy goodwillu a negatívneho goodwillu. Slovenská komora daňových poradcov viackrát upozorňovala ministerstvo financií na to, že ide o nesystémovú úpravu. Napriek tomu bolo toto pravidlo v zákone od 1.1.2004 do 31.12.2009. Otázkou je, ako sa toto pravidlo do zákona o dani z príjmov vôbec dostalo a prečo v ňom zotrvalo tak dlho. Komu to vyhovovalo? Zdravotným poisťovniam asi nie, keďže tie mali výnosy oslobodené od dane.

Transakcia kúpy podniku Dôvery sa uskutočnila v súlade s právnymi predpismi – najmä obchodným zákonníkom, zákonom o zdravotných poisťovniach, účtovnými a daňovými predpismi. Nešlo teda o daňový únik, čo potvrdila aj daňová kontrola.

Týždenník Trend dostal vysvetlenie k transakcii už niekoľkokrát a má k dispozícii aj protokol o daňovej kontrole. Napriek tomu však opakovane spomína kúpu podniku Dôvery v kontexte s daňovými únikmi, ktoré sú trestným činom. Neupierame nikomu právo hodnotiť túto transakciu, ale je pri tom dôležité brať do úvahy aj jeden zásadný fakt. Pri daňovej optimalizácii si daňové subjekty plnia svoje daňové povinnosti v súlade s pravidlami a preto možno s určitosťou povedať, že štát nestráca nič. Dostáva presne také dane, aké ukladá „zákonom alebo na základe zákona“ (Ústava Slovenskej republiky).

Jozef Danis, General Tax Counsel

Tlačový kontakt

Gabriel Tóth
PR Specialist and Spokesperson

Telefón +421 2 577 88 192
Mobil +421 908 169 879
toth

Martin Danko
External Relations Manager

Telefón +420 225 101 110
Mobil +420 731 664 771
danko

Twitter
LinkedIn
Facebook